ZACHRANME-LIPANA.cz | spolek pro záchranu lipana a pstruha potočního
Zachraňme lipana

Reintrodukcia Pstruha potočného vysádzaním ikier v štádiu očných bodov v MO SRZ Orlov

Články
Zachraňme lipana
Hlavní stránka | Cíle spolku | Stanovy spolku | Kontakty
Dnes je neděle 24. března 2019, je právě 22:22 hodin a svátek slaví Gabriel
Schůze spolku Zachraňme lipana a pstruha potočního z.s. se bude konat v sobotu 30.6. od 16 hodin v Penzionu Zvonička v Horním Maršově-Dolní Lysečiny č.p. 23 u pana Jiřího Hladíka

Reintrodukcia Pstruha potočného vysádzaním ikier v štádiu očných bodov v MO SRZ Orlov

Diskuse Diskuse Související odkazy Odkazy Obrázky Obrázky Související články Související články


Reintrodukcia Pstruha potočného vysádzaním ikier v štádiu očných bodov v MO SRZ Orlov 09.04.2016 - Pomôžme pstruhom získať adresu narodenia v našich revíroch!

Napísal: Zdeno Mucha

Obsah
1 Rok 2011
1.1 Inštalácia „pstružej liahne“ (17.11.2011)
1.2 Vysádzanie ikier (31.12.2011)
2 Rok 2012
2.1 Kaskády (29.09.2012)
2.2 Vysádzanie ikier (04.01.2013)
2.3 Kontrola ikier (02.02.2013)
3 Rok 2013
3.1 Whitlock-Vibert Box (09.12.2013)
3.2 Vysádzanie ikier pomocou WV boxov (11.12.2013)
3.3 Vysádzanie ikier 2013 (01.02.2014)
4 Rok 2014
4.1 Kontrola ikier 2014 (01.09.2014)
4.2 Prežili? Ichtyologický prieskum na Ľubotínke (01.12.2014)
4.3 Ikry 2014 – osadenie debnenia
4.4 Vysádzanie ikier 2014

Úvod
Pokles populácie pstruha potočného a lipňa tymianového je v súčasnosti medzi nami rybármi veľmi často diskutovanou otázkou. Štatistiky úlovkov týchto druhov rýb z roka na rok vykazujú „červenšie a červenšie“ čísla.
A pritom pri poklese záťaže našich tokov priemyselnými odpadmi v dôsledku zníženia výroby a modernejších postupov čistenia odpadových vôd, či v dôsledku poklesu používania pesticídov v poľnohospodárstve, by sa dal predpokladať skôr opak.
Pri rozmýšľaní nad možnosťami vedúcimi k zmene k lepšiemu sme natrafili na pokusy kolegov rybárov v Poľsku, ktorí začali na vysádzanie pstruhov používať metódu dobre známu a často používanú na vysádzanie lososov. Je to vlastne len oprášenie starej, v minulosti bežne používanej metódy – vytypovanie vlásočníc a potokov vhodných na prirodzený výter pstruhov a na týchto miestach vysadenie ikier v štádiu očných bodov.
Cieľom tohto dokumentu je zosumarizovanie príspevkov uverejnených na webových stránkach MO SRZ Orlov o skúsenostiach z realizácie tejto myšlienky.
Tak ako bude myšlienka pokračovať bude aj tento dokument priebežne dopĺňaný o nové skúsenosti, radosti i prípadné omyly a sklamania.
Pevne veríme, že bude motiváciou pre mnohých ochotných pomôcť vrátiť bydlisko v našich revíroch týmto nádherným tvorom.

Rok 2011
Inštalácia „pstružej liahne“ (17.11.2011)

K „povinnostiam“ plynúcim z členstva v rybárskom zväze môžeme každý z nás pristupovať rôzne. Jeden z postojov, ktorý môžeme zaujať, môže byť napríklad takýto: Na začiatku roka uhradím členské, platby za povolenky, v bohatom kalendári si nájdem vyhovujúci termín brigády, ktorej sa viac alebo menej aktívne zúčastním. Spoľahnem sa na výbor, že zabezpečí zarybnenie tak, aby som bol spokojný. Raz v roku si na členskej schôdzi vypočujem koľko peňažných prostriedkov sa vyzbieralo a koľko ton, či kusov rýb sa za tie peniaze „vysypalo“ do vôd. Keď moje úlovky tomu celkom nezodpovedajú, môžem si smelo zanadávať, že tí „hore“ zarybňujú málo, ak vôbec a že by to mali robiť lepšie.
K svojmu členstvu v rybárskej organizácii však môžem zaujať aj celkom iný postoj. A práve o tom „inom“ postoji sa tu chcem zmieniť.
Ešte kedysi v jarných mesiacoch mi zavolal člen našej MO SRZ Jano Lišivka, že ho dlhodobo zarmucuje stav pstruha potočného a lipňa v našich revíroch. Moja odpoveď bola, že v r. 2010 sme z prostriedkov Environmentálneho fondu zarybnili rieku Poprad pekným pstruhom, tak situácia sa možno zlepší. Prekvapila ma jeho reakcia – ... to, že sme zarybnili peknou rybou, je síce v poriadku, ale je to ryba „bezdomovec“, ktorá ani netuší, že o pár kilometrov proti prúdu je prítok vhodný na neresenie, pretože je to ryba z celkom iného povodia. Tiež mi povedal, že na webe našiel video poľských kolegov rybárov, ktorí začali s vysadzovaním pstruha potočného podobne, ako to robia v severských krajinách s lososom – s vysadzovaním ikier v štádiu očných bodov. Podľa skúseností, aj podľa odbornej literatúry, sú ikry v tomto štádiu najviac odolné proti manipulácii a krátkodobo znesú dokonca pobyt na suchu. Ryba vyliahnutá z takejto ikry už nie je bezdomovcom. Miesto, kde sa vyliahla, má zapamätané na celý život. V dospelosti ju jej prirodzený pud ženie na toto miesto, aby zabezpečila pokračovanie svojho rodu. Prejavil veľké nadšenie pre túto metódu a vyslovil myšlienku, že by sme ju mohli začať realizovať aj v našej organizácii.
Táto myšlienka má celkom rozumný základ, pozdávala sa mi. Niečo som si o tom prečítal, našiel na internete, prebehli viaceré telefonické i osobné stretnutia a po následných rozhovoroch s predsedom organizácie Mgr. Vojtekom a po zistení možnosti nákupu ikier v tomto štádiu padlo na stretnutí výboru MO SRZ Orlov rozhodnutie, že ideme do toho.
Pred samotnou realizáciou ešte prebiehala čulá telefonická komunikácia kvôli technickému zabezpečeniu a vo štvrtok 17.11. sa konalo finále prípravnej fázy. Do horného toku Ľubotínky sme osadili „špeciálne“ drevené debnenie, ktoré zabezpečí plynulé okysličovanie a prúdenie vody cez ikry umiestnené v prepravkách so štrkovým substrátom, ako aj chránené miesto, kde vyliahnutý plôdik môže stráviť prvé hodiny alebo dni pred tým, než sa rozpláva po toku.
Nebyť zdravej neodbytnosti a ochoty priložiť ruku k dielu našich členov Jana Lišivku a Dušana Boreckého, možno by to ostalo len pri konštatovaní, že myšlienka je to dobrá, ale ...
Pevne verím, že týchto pár viet napriek náznaku kritiky v úvode, bude pre každého z nás povzbudením a motiváciou k zvýšeniu vlastnej aktivity. Aktivity možno nie len fyzickej – „odrobím, lebo musím“, ale aktivity rozumovej – ako by sa to alebo ono dalo urobiť lepšie a čo pre to „lepšie“ môžem spraviť ja sám.

Vysádzanie ikier (31.12.2011)
Konečne 28.12.2011 nastal deň, v ktorom ikry u dodávateľa dosiahli štádium očných bodov a boli schopné manipulácie a prepravy. K inštalovanej "pstružej liahni" na potoku Ľubotínke pribudla podobná konštrukcia aj na potoku Hromošanke a teraz nastal čas tieto "zariadenia" obohatiť životom. Po prebratí, nabalení a prevoze k nám boli ikry vysadené do „liahní“ (možno by bol vhodnejší názov „inkubátor“).
Keďže toto je prvý pokus, ktorého realizácia bola tzv. narýchlo, tak aj počet ikier bol na úvod menší. Pri tomto pokuse sa v podstate aj učíme. Do každého z inkubátorov, teda na Hromošanke aj Ľubotínke, bolo vysadených po cca 10 000 kusov ikier.
Isto poviem za všetkých realizátorov, že cítime isté napätie z očakávania výsledkov pokusu. Ak by sa pstrúžiky úspešne vyliahli a ak by sa z nich vrátilo vytrieť späť čo i len 5 %, tak si myslím, že by to mohla byť celkom slušná pomoc pre prirodzené rozmnožovanie pstruhov v našich tokoch.
V sobotu 14.1. sme boli obidva inkubátory skontrolovať. Z oboch sme odobrali po jednej ikre a ich vývoj pokročil. Keďže na Ľubotínke bolo na debnení zachytených zopár konárov z činnosti bobra, v sobotu 21.1. sme boli opäť skontrolovať a vyčistiť miesto. Tiež bola odobratá jedna ikra. A bolo vidieť, že život sa, napriek záľahám snehu a nízkym teplotám, prebúdza.

Rok 2012
Kaskády (29.09.2012)

Blíži sa rok od vtedy, keď sme v našich pstruhových revíroch vysadili pstruha v štádiu očných bodov. Aj tento rok výbor schválil vysadenie ikier týmto spôsobom.
Podľa skúseností poľských kolegov, ktorých myšlienka bola aj našou inšpiráciou, je k úspechu v podobe prírodného neresu pstruhov potrebné takéto vysádzanie minimálne päť rokov. Podľa iných zdrojov je takúto pomoc domácej populácii v dnešnej dobe potrebné poskytovať stále. Pripomeniem, že princíp spočíva vo vysadení ikier do horných partií revírov – do vlásočníc vhodných k vyliahnutiu a rastu plôdika, ktorý sa po roku odloví a vysádza sa do dolných – na živiny bohatších častí revírov. Odtiaľ rastúci pstruh postupne tiahne proti prúdu k miestu, kde sa vyliahol, aby v čase pohlavnej zrelosti dal základ ďalšiemu potomstvu. Podľa najnovších poznatkov sú orientačným pomocníkom na tejto ceste okrem chemických vlastností vody v rodisku, aj povedzme pachové stopy, produkované plôdikom, preto to trvalé vysádzanie.
Jedným z miest vybratých podľa týchto kritérií bol aj potok tečúci cez Údol. Ten však, ako aj mnoho iných vlásočníc, trpí v letnom období nedostatkom vody a jej prehrievaním. Aby vyliahnutý plôdik mal k dispozícií viac a chladnejšej prekysličenej vody a dostatok úkrytov, pristúpili sme k vybudovaniu prepadových kaskád. Zhotovené sú z drevenej guľatiny zakúpenej na tento účel, doplnenej materiálom, ktorý dalo miesto samotné. Výška týchto kaskád je 10 – 15 cm. Pod nimi bolo vytvorené miesto na úkryty a voda prepadávajúca cez ich hranu sa okysličuje a ochladzuje. Napriek tomu, že tohoročný záver leta je výnimočne suchý a teplý, bola radosť počúvať cvrkot vody prepadávajúcej cez kaskády. Zlepšenie vodného stavu je okrem iného badateľné aj na zvýšenom výskyte hmyzu. Pri kráčaní hore prúdom v každej novovytvorenej tôni predo mnou unikali celé jeho húfy. Vďaka za oživenie potoka patrí hlavne dvom nadšencom spred roka – Jánovi Lišivkovi a Dušanovi Boreckému a aby som nezabudol na „mládežníka“, tak aj Dušanovmu synovi Jakubovi.
Keď si predstavím, že tých 14 kaskád (ak som správne počítal) je dielom dvoch dospelých a jedného dorastenca a ak to premietnem do počtu členov organizácie, tak oživenie našich revírov nemôže byť žiadny problém...
Napriek jednoduchosti myšlienky je okolo toho poriadny kopec práce – inštalácia debnení v jeseni, vysádzanie ikier v zime, odstránenie debnení v jari, starostlivosť o tok v lete, odlovenie plôdika a jeho rozvoz ... Toto všetko sa pri počte troch – štyroch ľudí dá robiť naozaj len krátkodobo. Bol by som rád, ak by tento článok bol okrem zdokumentovania vykonanej činnosti aj motiváciou ku činnosti ďalších členov. Sám za seba môžem povedať, že ako rybár mám radosť z každého úlovku, ale táto radosť sa len ťažko vyrovná radosti, ktorú som mal, keď som pri dokumentovaní vývoja minuloročných ikier pri pohľade do hľadáčika fotoaparátu zistil, že tvor pod obalom ikry sa hýbe.

Vysádzanie ikier (04.01.2013)
Po niekoľkých peripetiách spojených so zabezpečením ikier určených na oživenie Údolského potoka nastal konečne 4.1.2013 deň, keď ikry dosiahli štádium očných bodov a mohli byť dovezené a vysadené do „inkubátorov“.
Liahnutie plôdika pstruha je závislé na teplote vody – na tzv. denných stupňoch, ktoré tvorí súčet priemerných denných teplôt vody. Napríklad pri priemernej dennej teplote vody 2 oC je potrebných 312 denných stupňov, teda plôdik sa bude liahnuť po asi 156 dňoch. Voda u dodávateľa bola zrejme tento rok o čosi chladnejšia, preto to omeškanie oproti predchádzajúcemu vysadeniu. Aj priebeh tohoročného počasia má trochu iný charakter a to tiež bolo súčasťou spomenutých peripetií.
Minulý rok sme ikry vysádzali v decembri medzi sviatkami a približne v rovnakom čase sme očakávali vysádzanie aj tento rok. Keďže dodávateľ vo Svite nemal dostatok ikier, hľadali sme iného dodávateľa. Našli sme ho vo Východnej a keď nám začiatkom decembra oznámil, že ikry už sú v štádiu očných bodov, zostávalo zopár dni na to, aby sme do pripravených debnení urýchlene vyviezli štrk. Narýchlo zvolaná partia brigádnikov si užila „radosti“ snehovej metelice a prácneho presunu materiálu od hlavnej cesty na miesta určenia. Rovnako aj vyslobodenie debnení z ľadového zovretia, do ktorého ich uväznili viac ako týždeň trvajúce mrazy, im dalo poriadne zabrať.
Keď už stačilo len ikry vysadiť, dodávateľ zavolal, že ikry sa cez víkend vyliahli a že nám môže poskytnúť už len vačkový plôdik. Nakoniec sa nám však podarilo zabezpečiť dodanie ikier od pôvodného dodávateľa zo Svitu, aj keď z pôvodne plánovaného množstva to bola sotva tretina. Podľa rozhovoru s pracovníkom liahne aj na zníženom množstve ikier, ktoré mali k dispozícii, sa zrejme podpísalo minuloročné počasie. A práve tieto ikry sme 4.1.2013 doviezli a vysadili na pripravené miesta.
Iste nebudem ďaleko od pravdy, ak týchto niekoľko riadkov nazvem vďakou a radosťou všetkých zúčastnených z toho, že vynaložená snaha nevyšla takpovediac nazmar a že pripravené miesta nezostali prázdne. Aj skúsenosť poľských kolegov hovorí, že v takejto pomoci prírode je potrebné byť vytrvalý. Pevne verím, že táto vytrvalosť bude, rovnako ako u nich, aj u nás odmenená v podobe obnovenej „domácej“ populácie Pstruha potočného.

Kontrola ikier (02.02.2013)
Napriek nízkemu počtu vysadených ikier, sme sa rozhodli dať niekoľko kusov aj do ďalších dvoch vytypovaných potokov. Tak, aby boli viac „po ruke“ a aby sa mohol vývoj ikier častejšie kontrolovať. Ikry boli vysadené len do debničiek naplnených štrkom. Vode nič nebránilo vyplavovať drobnejší piesok, s ktorým bolo z debničky vyplavených aj niekoľko ikier. Na týchto vyplavených ikrách bolo po čase vidieť niekoľko zjavne uhynutých kusov. Odhadom asi 10 %. Ikry, ktoré zostali v debničke, nejavia žiadne známky poškodenia.
Synovec z času na čas k jednému z miest chodí ikry pozrieť. V piatok 25.01. našiel medzi ikrami, ktoré boli mimo debničky, niekoľko prázdnych puzdier - neklamný znak toho, že niekoľko jedincov je už vyliahnutých. Po chvíli hľadania našiel aj vačkový plôdik.
V sobotu 02.02. sme boli pozrieť „inkubátor“ na Ľubotínke. Prietok vody v potoku bol vďaka teplému počasiu zvýšený, no cez inkubátor voda prúdila celkom rovnomerne. Po odkrytí kameňov sme spočiatku nezahliadli žiadnu ikru. Nebolo však vidieť ani žiadne puzdrá z vyliahnutých ikier. Až po prehrabnutí substrátu rukou sa konečne ikry objavili. Toho roku kvôli skoršiemu príchodu mrazov nebol pripravený substrát celkom vhodný. Bol v ňom vyšší podiel piesku a ikry boli pieskom prekryté.
Ikry sú podľa nášho názoru v dobrej kondícií. V jednej, ktorú sme vybrali, dával plôdik svojimi pohybmi najavo svoju nespokojnosť s pobytom mimo vodného živlu. Na tomto mieste je zrejme teplota vody nižšia, pretože na mieste, ktoré spomínam v úvode, sme už nenašli takmer žiadne ikry, len niekoľko prázdnych puzdier.

Rok 2013
Whitlock-Vibert Box (09.12.2013)

V sobotu 16.11. mi zavolal M. Kekely, že dostal list z vyclievacej pošty Košice, ktorým mu oznámili príchod očakávanej zásielky.
V organizácii už dva roky experimentujeme s reintrodukciou pstruha potočného do našich revírov formou vysádzania ikier v štádiu očných bodov, ktorého cieľom je pomôcť vychovať populáciu pstruhov, ktorí budú v našich revíroch takpovediac doma už od vyliahnutia. Okrem pozitívnych ohlasov (paradoxne skôr od ľudí zvonku) zaznievajú aj hlasy, či to všetko má zmysel, či ikry prežijú, ak áno či vačkový plôdik nie je hneď po vyliahnutí obeťou predátorov... Všetko otázky, na ktoré sa ťažko hľadajú odpovede. Žiaľ, ani v treťom roku sa nepodarilo zrealizovať nákup elektrického agregátu a vyškolenie ľudí, aby mohla byť myšlienka dotiahnutá do konca, teda odloviť úseky, kde boli ikry vysadené a rôčik zniesť do úživnejších častí potokov nižšie po prúde. O tom, že z vysadených ikier sa plôdik vyliahol, svedčia prázdne puzdrá ikier v debneniach. No pravdou je aj to, že po vyliahnutí do času, kým strávi žĺtkový váčik, je plôdik takmer bezbranný. Toto bolo motívom rozmýšľania, ako ho ochrániť do obdobia, kým sa bude môcť o seba postarať sám.

Reintrodukce pstruha

Pri hľadaní riešenia som na webových stránkach natrafil na zmienku o Whitlock-Vibert boxoch, patentovaných plastových škatuľkách, ktoré by tento problém mali riešiť. Patent na tieto škatuľky vlastní Federation of fly fishers v USA. Škatuľky sme našli aj na trhu v Európskej únii, no cena takmer 13 Eur za kus bola za hranicou vhodnou k experimentovaniu. A tu sa opäť vraciam k M. Kekelymu, členovi našej MO. V septembri organizácia, práve aj vďaka jeho sponzorskému daru, zarybnila revír Poprad okrem minimálneho zarybnenia aj pstruhom potočným, ktorý dosahoval lovnú mieru. Zarybňovanie prebiehalo iným spôsobom, ako zvyčajne. Ryby boli roznesené prakticky po celej dĺžke vnútrozemskej časti revíru. Počas presunov a čakania bol čas aj prehodiť zopár slov. Práve pri týchto rozhovoroch vysvitlo, že Milan má bohaté obchodné skúsenosti okrem iného aj v USA. Slovo dalo slovo a Milan sa podujal na úlohu obstarať WV boxy v USA.

Reintrodukce pstruha

Samotnému objednaniu boxov v asociácii predchádza schvaľovací proces. Súčasťou je dotazník, čosi ako „malý“ projekt. Aj preto sme nakoniec upustili od objednania len zopár kusov na vyskúšanie a rozhodli sme sa kúpiť tých boxov rovno sto. Milanom spracovaný projekt nakoniec asociácia akceptovala a oznámila, že po úhrade ceny budú škatuľky zaslané prostredníctvom U.S. pošty. Milan zobral na svoje plecia aj tortúru s úhradou ceny a vyclením. A tak nám v pondelok 18.11. Slovenská pošta po úspešnom vyclení odovzdala balík so sto WV boxmi. Sme presvedčení, že toto riešenie pomôže pstrúžikom bezpečnejšie prežiť ich ranné (a bezbranné) štádium tesne po vyliahnutí.
Teraz ostáva už len čakať, že dodávateľ objednané množstvo ikier zabezpečí a že po ich dodaní budeme mať dostatok rúk ochotných podieľať sa na ich vysadení. K tejto operácii bude potrebných viac pomocníkov, ako k „obyčajnému“ vysýpaniu ikier do debnenia.

Vysádzanie ikier pomocou WV boxov (11.12.2013)
V predchádzajúcom príspevku som písal o WV boxoch ako o pomocníkoch pre úvodné chvíle života vyliahnutého plôdika pstruha. V tomto príspevku sa chceme dotknúť rozdielov medzi vysádzaním ikier do debnenia a pomocou WV boxov.

Reintrodukce pstruha

Doposiaľ sme, ako už bolo spomenuté skôr, vysádzali ikry do otvoreného debnenia, ktoré pozostáva z troch častí. Úlohou prvej – vtokovej časti je zmeniť smer prúdenia pritekajúcej vody do spodnej časti. Zároveň poskytuje priestor na prípadné usadeniny.
V prostrednej časti sú umiestnené plastové debničky naplnené štrkovým substrátom, do ktorých sú potom umiestnené ikry, ktoré sú následne zakryté kameňmi. Do tejto časti voda nateká z prvej cez otvor v spodnej časti a do tretej vyteká prepadom, ktorý je v hornej časti. Toto konštrukčné riešenie má zabezpečiť optimálne prúdenie vody okolo ikier.
V tretej komore sú naskladané väčšie kamene tak, aby vytvárali „úkryty“. Takto je pripravené miesto, v ktorom môže vyliahnutý plôdik stráviť žĺtkový vačok a prežiť prvé dni predtým, ako sa rozplaví po potoku.

Reintrodukce pstruha

Pri vysádzaní ikier prostredníctvom WV boxov vlastne odpadá nutnosť debnenia. Ikry sú naplnené do hornej komory boxu, ktorá je konštruovaná tak, že z nej nevypadnú a zároveň sú chránené pred vonkajšími vplyvmi.

Reintrodukce pstruha

Takto naplnené boxy sú umiestnené do väčších debničiek (v našom prípade plastových), ktoré sa naplnia vhodným substrátom – kameňmi a hrubším štrkom. Tieto debničky sa kvôli zabezpečeniu uzavrú aj z vrchnej časti.
Takto upravená debnička sa prakticky zakope do dna potoka a zaistí sa obložením kameňmi, v prípade potreby ešte aj ukotvením prostredníctvom šnúry a kolíka.

Reintrodukce pstruha

Konštrukcia WV boxov umožňuje vyliahnutému plôdiku prepadnúť do jeho spodnej časti. Táto časť je konštrukčne uspôsobená tak, aby na dne mohol stráviť žĺtkový vačok a v čase, keď už je schopný sám plávať, môže túto komoru opustiť otvormi v strednej časti steny a tak po preplávaní cez substrát opustí svoj „rodný dom“.

Reintrodukce pstruha

Aj keď WV boxy nevyžadujú ďalšie technické riešenia, na začiatku po dodaní ikier sú náročnejšie na bezprostrednú prácu. Každý z boxov je potrebné naplniť cca 500 ikrami, naplnené umiestniť do debničiek a tie zakopať. Vzhľadom na ročné obdobie, v ktorom sa to všetko odohráva, kladie tento spôsob vyššie nároky na ľudskú prácu. Keďže s WV boxmi budeme pracovať prvýkrát, to, ako rýchlo nám to pôjde od ruky, vlastne zistíme až keď to bude zrealizované. Rovnako netušíme čo spravia jarné prietoky potokov a preto sme sa rozhodli pre vysadenie oboma spôsobmi. Tento zámer skomplikovala skutočnosť, že jedno z debnení zničil bager, ktorý búral bobriu hrádzu a druhé, keďže bolo v jari premiestnené bližšie k ľudským obydliam, sa zrejme stalo zdrojom vhodného materiálu. Vďaka ochote V. Vatráľa poskytnúť materiál na debnenie a dvor na jeho výrobu a ochote J. Lišivku, D. Boreckého, P. Timočka a M. Lazorčáka venovať dielu voľnú sobotu, bola odstránená aj táto prekážka. Tak mohlo byť debnenie v sobotu 23.11., v deň jeho výroby, osadené do Ľubotínky.

Vysádzanie ikier 2013 (01.02.2014)
V druhom decembrovom týždni mi hospodár P. Švec oznámil, že mu volali z liahne a že ikry nám budú dodané v sobotu 14.12.

Reintrodukce pstruha

Bol som trochu zaskočený, no zároveň aj milo prekvapený. Pred dvoma rokmi ikry dospeli do štádia očných bodov po Vianočných sviatkoch a pred rokom to bolo dokonca až v januári. Aby sme mohli minuloročné ikry vysadiť, tak sme museli debnenie doslova vyrúbať z ľadu, v ktorom bolo zovreté. Aj preto sme teraz s napätím sledovali vývoj počasia, ktoré môže celej akcii pomôcť alebo ju skomplikovať.

Komplikáciou však tentoraz bolo to, že v danú sobotu mnohým z nás iné dôležitejšie osobné, či pracovné povinnosti nedovoľovali byť pri vysádzaní nápomocnými. Našťastie počasie bolo tento rok dobroprajné. Rady ľudí ochotných priložiť ruku k dielu rozšírili M. Falatek so synom a J. Jurkovský.
Ako už bolo spomenuté skôr, toto je prvá naša skúsenosť s vysádzaním ikier pomocou WV boxov a aj preto sme sa rozhodli nepoužiť ich na všetky ikry. V sobotu dopoludnia po privezení objednaných ikier si ľudia rozdelili WV boxy i debničky a zhruba 20 tisíc ikier.

Reintrodukce pstruha

Jednotlivé dvojice sa vydali na vopred vytypované miesta osadiť plastové debničky s WV boxmi naplnenými ikrami do dna potokov. Zvyšné ikry boli vysadené do dreveného debnenia takým spôsobom, ako v predchádzajúcich rokoch.
Pri vysádzaní ikier pomocou WV boxov sme si prakticky vyskúšali, že v tejto zimnej dobe a berúc do úvahy potrebu rýchleho a efektívneho osadenia debničiek s ikrami do potoka, je zakopanie dvoch debničiek pre jednu dvojicu ešte zvládnuteľné. Skôr sa prikláňame k tomu, aby dvojica brigádnikov mala na starosti debničku len jednu s tým, že bude mať na starosti aj jej vybratie v jari. Zima v našich podmienkach je nevyspytateľná a nie vždy nám musí byť takto priaznivo naklonená. V predchádzajúcich rokoch sme sa pri kontrole ikier brodili snehom takmer po pás a v takýchto podmienkach by dalo poriadne zabrať osadenie aj jednej debničky. Veríme, že sa malé oranžové guľôčky v plastovom domove úspešne vyliahnu a že pri vyberaní debničiek v jari v nich nájdeme maximálne puzdrá ikier.

Rok 2014
Kontrola ikier 2014 (01.09.2014)

V stredu 12.3.2014 prišiel za mnou do práce M. Falatek. Rozprával mi, že cez víkend boli so synom pozrieť na ikry vysadené v Šarišskom Jastrabí. Po vybratí debničky zistili, že horné komory vo WV boxoch sú prázdne. Avšak komory, v ktorých vstrebáva plôdik vačok, boli takmer celé zanesené jemným pieskovitým nánosom. S obavou otvorili jeden z boxov a jeho obsah vysypali do vedra. Po premytí vodou s radosťou zistili, že napriek nepriazni je vyliahnutý plôdik živý a čulý. Preto povyberali všetky WV boxy a plôdiky vypustili do potoka. Tie hneď mizli v škárach pomedzi kamene.

Reintrodukce pstruha

Už tri týždne predtým sme boli s MUDr. Vatráľom a so synovcami pozrieť po potokoch v Orlove. Sklamaním pre nás bol pohľad do WV boxov v prvom navštívenom potoku na konci Orlova. Boxy boli celé zanesené drobným pieskom. K ich zaneseniu zrejme došlo ešte pred vyliahnutím ikier, pretože veľké množstvo z nich bolo nánosom udusených. Pri vyprázdňovaní škatuliek sme však predsa len nejaký ten plôdik zahliadli. Ešte šťastie, že na tomto mieste bol vysadený relatívne nízky počet ikier – len v štyroch boxoch.
Rozmýšľali sme kde sa stala chyba. Od vysadenia neboli žiadne veľké dažde, ktoré by mútili vodu, ani masívne topenie snehu ... Na pravdepodobnú príčinu sme prišli, keď sme sa pri odchode autom otáčali na skládke dreva. Tá bola v čase vysádzania prázdna, no teraz vrchovato zaplnená. Pri ťahaní spílených stromov z lesa cesta niekoľkokrát križuje potok a zrejme to spôsobilo zakalenie potoka.
Upokojila nás však návšteva ďalšieho potoka, kde sme našli už len prázdne WV boxy. Tieto boli umiestnené pod jazierkom vytvoreným v rámci protipovodňovej ochrany. Zrejme vďaka tomu, že z neho vytekala teplejšia voda, liahnutie plôdika sa urýchlilo.
Tretí potok v Orlove bol pre nás mimoriadne potešujúci. V tomto potoku sme vybrali jeden WV box, v ktorom bola komora pre plôdik plná vyliahnutých pstrúžikov s ešte veľkými vačkami. Rybky, ktoré sa počas vyberania stihli doplaviť k väčším otvorom boxov, bleskovo mizli medzi kameňmi na dne potoka. Zvyšné boxy s debničkou sme vrátili späť. Keď toto miesto znova navštívil Vlado v apríli, po plôdiku v boxoch už nebolo takmer ani stopy.

Reintrodukce pstruha

Týždeň predtým sme boli so synovcami pozrieť na debnenie uložené v Ľubotínke. Po odkrytí kameňov bolo krásne vidieť masívny výskyt vyliahnutého plôdika. Pri vyberaní debnenia v apríli unikalo spomedzi štrku v debničkách množstvo vyliahnutých pstrúžikov už bez vačkov.

Reintrodukce pstruha

V Údole po odobratí vrchnej vrstvy kameňov z debničky bolo jasne vidieť prázdne vrchné komory WV boxov. Jeden z boxov sme vybrali. Komora pre plôdik bola plná vyliahnutých pstrúžikov. Keďže mali snahu z boxu vyliezať von, tak sme box otvorili a plôdik vypustili do potoka. Rybia mlaď okamžite mizla medzi kameňmi v dne. Debničku s ostatnými boxmi sme vrátili na pôvodne miesto. Potok v Údole sme navštívili ešte raz, keď sme WV boxy definitívne vyberali. Prekvapením pre nás bola skutočnosť, že v každom boxe zostal jeden pstrúžik. Voda prúdiaca cez debničku im evidentne prinášala dostatok potravy, tak o opustenie plastového úkrytu neprejavovali záujem. Pstrúžiky už boli natoľko vyrastené, že bez našej pomoci by sa už z boxov von nedostali. V Bolcovom potoku pri Plavči boli v čase návštevy štyri boxy prázdne a v dvoch bolo ešte zopár kusov plôdika. V štrku vypĺňajúcom debničku bolo tiež vidieť plno pstrúžikov.

Reintrodukce pstruha

Ani tento spôsob vysádzania ikier pomocou WV boxov nie je zaiste absolútnym všeliekom a nesie so sebou aj isté riziká, ako napríklad v spomínanom potoku v Orlove. No ako celok hodnotíme tento rok ako veľmi úspešný. S výnimkou jedného miesta sme v boxoch našli jednu - dve uhynuté ikry a množstvo čulých vyliahnutých pstrúžikov, vo voľnej vode okamžite miznúcich pod breh či kamene. Aj keď množstvo ikier a plôdiky neboli exaktne spočítané, úspešnosť vyliahnutia ako celok odhadujeme blízko (ak nie viac) k deväťdesiatim percentám.

Reintrodukce pstruha

Chcem vo svojom mene a hádam môžem povedať, že aj v mene celej MO, poďakovať všetkým, ktorí pri realizácii tejto myšlienky akýmkoľvek spôsobom pomohli.

Prežili? Ichtyologický prieskum na Ľubotínke (01.12.2014)
Dotiahnutiu myšlienky do finále – teda vysadeniu „vyliahnencov“ z nami vysadených ikier v štádiu očných bodov do úživnejších úsekov nižšie po toku – odbudla ďalšia z prekážok. Začiatkom októbra - nami dlho očakávaný elektrický agregát, ktorého kúpa bola niekoľko rokov iba v zámeroch, sa stal konečne reálnou vecou zapísanou do inventára našej organizácie. Na druhej strane sa však objavili prekážky nové. Zistili sme, že vlastne nemáme v organizácii nikoho, kto má oprávnenie na lov rýb elektrickým agregátom. Ďalším obmedzením bolo to, že sme pred tromi rokmi zaradili všetky dovtedajšie chovné pstruhové revíry ako revíry lovné. Podľa Smernice Rady SRZ upravujúcej postup pri používaní elektrického agregátu v rybárskych revíroch sa lov rýb elektrickým agregátom – podľa zákona č. 139/2002 Z.z. zakázaný spôsob lovu rýb – môže na lovných revíroch uskutočniť len so súhlasom oblastného ichtyológa. Po prerokovaní na výborovej schôdzi zaslal tajomník JUDr. Pivovarník v mene organizácie žiadosť na povolenie lovu. S napätím sme očakávali odpoveď. Tá prišla formou telefonátu, že Ing. Géci (oblastný ichtyológ) príde aj s vlastným lovcom v stredu 5.11. ráno o ôsmej hodine.
Myslím, že nebudem klamať, ak poviem, že u realizátorov myšlienky napätie ešte stúplo. O tom, že naše potoky majú potenciu k vyliahnutiu ikier, sme sa už mali možnosť presvedčiť. No budú mať potenciu aj na ďalšiu starostlivosť o vyliahnutú mlaď? A bude sa vôbec dať rozlíšiť, ak sa nejaké pstruhy ulovia, či sú to pstruhy z vysadených ikier alebo z prirodzeného neresu? Na tieto otázky môže tento lov dať odpoveď. A tá nemusí byť len kladná.

Reintrodukce pstruha

V stredu ráno sme v zložení Ing. Stanislav Géci - ichtyológ, Rudolf Halmi - lovec, MVDr. Jozef Cabrnoch, Jozef Maček a ja vyrazili k potoku Ľubotínka nad obec Vislanka. Neskôr, po skončení nočnej zmeny v práci, sa k nám pripojil aj jeden z iniciátorov tejto myšlienky Ján Lišivka. Po príchode na miesto sme sa po krátkej porade rozhodli spraviť ichtyologický prieskum na úseku 150 metrov pod miestom, na ktorom bolo v debnení vysadených 30 tisíc ikier a potom aj na krátkom úseku povyše tohto miesta. V rozhovoroch počas chôdze k potoku zaznievalo, že tento prieskum vlastne nemusí nič preukázať. Revír pred vysadením ikier nebol prelovený, takže bude veľmi ťažké zisťovať, či ide o „vysadencov“ alebo o prirodzený neres. S o to väčším napätím sme očakávali výsledok prvého namočenia podberáka. Napriek úvodnej pesimistickej nálade sa v podberáku predsa len akési rybky objavili. Skúsené lovcovo oko úlovok vyhodnotilo ako čereble. Snažil som sa jeho (aj seba) presvedčiť, že sú to malé pstrúžiky. No podrobný pohľad zblízka dal za pravdu lovcovi. Rovnaký výsledok priniesol aj druhý pokus. Radosť v očiach rozžiaril až pokus č. 3. Po spustení agregátu pod korene sa objavili trochu väčšie rybky. Šikovným ťahom ich Rudo pozbieral do podberáka. Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že ide o pstružiu mlaď, popri ktorej skončili v sieťke ešte jalec a zopár čereblí.
Samotný lovec konštatoval, že vzhľadom na pokročilú ročnú dobu, už budú ryby stiahnuté do hlbších tíšin potoka. Toto jeho tvrdenie ďalší lov potvrdil. Zároveň s postupom proti prúdu pribúdali aj pstrúžiky vo vedre, rybia mlaď bola čulá a napriek účinnosti lovnej metódy bolo vidieť dosť rybiek, ktoré boli zrejme na okraji elektrického poľa, ako trielia rýchlo preč z jeho dosahu. Takmer na každé namočenie podberáka v ňom nejaká ryba uviazla. V asi 50 metrovom úseku nad miestom vysadenia už bolo pstrúžikov očividne menej.

Reintrodukce pstruha

Kým v spodnom 150 metrovom úseku bolo ulovených 44 pstruhov o priemernej dĺžke 11,26 cm, v úseku nad sa odlovilo len 6 pstruhov rovnakej vekovej kategórie. Najmenší ulovený pstruh meral 8 cm a najväčší 14,8 cm, prevažná väčšina mala dĺžku veľmi blízko priemernej. V celom prelovenom úseku nebol ulovený žiadny pstruh vyššej vekovej kategórie.
Možno sa bude naša radosť nad zopár pstruhmi niekomu zdať detinskou. No, ako som spomenul, v našich očiach išlo jednoznačne o potvrdenie, že táto metóda je funkčná. Nerobili sme odlov, aký sa zvykne robiť na chovných potokoch, ale len prieskum. Ten však môže vypovedať o tom, aké spoločenstvo pstruhov mohla prežiť v ostatných, nižšie položených častiach revíru.
V tomto roku prešli povodím Ľubotínky minimálne dva prietoky, ktoré sa môžu nazvať povodňovými a napriek tomu pstrúžiky v blízkosti vysadenia boli. A každý tu vyliahnutý preživší pstruh má inú kvalitu, ako pstruhy odchované v sádkach. Krásne to bolo vidieť pri ich vypúšťaní – keď v momente ako ucítili, že sú vo voľnej vode, okamžite zmizli medzi kameňmi.

Reintrodukce pstruha

O tom, ako čerstvo vyliahnuté pstrúžiky postupne strácajú svoje prirodzené vlastnosti, sme sa presvedčili koncom jari, keď sme do studeno-vodného akvária umiestnili zopár vyliahnutých rybiek. Prvý týždeň po rozsvietení svetla zmizli všetky medzi kameňmi. Druhý týždeň už len odplávali do blízkosti úkrytov. Tretí týždeň už ostávali prevažne v stĺpci vody a po mesiaci už plávali pri hladine v očakávaní potravy.
Najpesimistickejší údaj, ktorý sme našli v súvisiacej literatúre hovorí, že z prirodzeného neresu sa nedožije jedného roka až 95% z oplodnených ikier. Ak by sme zobrali tento údaj za správny, tak z 30 tisíc ikier by mohlo v Ľubotínke plávať 1500 pstruhov. Sme však presvedčení, že tých pstruhov prežilo viac. Pri prirodzenom nerese sú najväčšie straty na ikrách a vačkovom plôdiku a práve toto riziko je metódou vysádzania ikier v štádiu očných bodov eliminované. O ikry do tohto štádia je postarané v umelých podmienkach v liahni. Do našich potokov sú vysadené krátko pred tým, ako sa majú vyliahnuť a tu je bezbranný vyliahnutý plôdik zase chránený vo WV boxoch.
Po love sme sa všetci zúčastnení zhodli na tom, že vzhľadom k tomu, že nebol ulovený žiadny pstruh staršej vekovej kategórie, tak ulovené pstrúžiky zrejme majú pôvod vo vysadených ikrách a že je vysoko pravdepodobné, že metóda funguje. Ing. Géci nám odporučil pokračovať v tejto metóde, hľadať vhodné miesta a tie preklasifikovať na chovné, aby sa znížila byrokratická záťaž súvisiaca s povoľovaním takéhoto odlovu. Keďže ikry chceme vysadiť aj tento rok, tak po dohode s ichtyológom a pomocným hospodárom MVDr. Cabrnochom sme pstrúžiky vo vedre, ktoré Jožko Maček obohatil o akvárijné prevzdušňovanie napojené na auto zásuvku, preniesli do nižšie položených miest Ľubotínky.
Prítomnosť ichtyológa a lovca sme ešte využili na krátku zastávku na Ľubotínke smerom na Pusté Pole, na mieste, kde sme ikry vysadili pred dvoma a troma rokmi. No záhadne v danom úseku sme neulovili žiadnu rybu, ak nepočítam jednu čerebľu. A pritom na začiatku pstruhovej sezóny som počas lovu v týchto miestach pozoroval raky. V čase lovu bol tento smer potoka mierne zakalený, napriek tomu, že už dlhšie nepršalo. Na Pustom Poli sme pred časom videli bager čistiť potok, takže toto asi bude príčinou zakalenia a zrejme dlhodobejšieho. Tu pán Géci odporučil zapracovať na zisťovaní, či príčinou „prázdnej vody“ je nejaké znečistenie alebo nejaký rybo žravý predátor.
V mene organizácie, aj v mene všetkých zainteresovaných chcem poďakovať v prvom rade Ing. Gécimu, že napriek svojmu pracovnému vyťaženiu a časovej tiesni k nám bol ústretový a povolil tento lov a aj sa ho osobne zúčastnil. Tiež chcem poďakovať lovcovi Rudolfovi Halmimu, ktorý obetoval svoj čas a „zaplátal“ dieru v našich radoch. Verím, že čoskoro budeme mať na prácu s elektrickým agregátom vyškolených vlastných ľudí. Rovnako chcem poďakovať aj ostatným zúčastneným a nakoniec, aj keď nie v poslednom rade, všetkým tým, ktorí akýmkoľvek spôsobom priložili ruku k tomuto dielu.
V našich očiach prieskum potvrdil, že prirodzené zákony vpísané do života prírody fungujú a že ak jej trochu pomôžeme, tak sa vie celkom rýchlo spamätať. Chcem tiež vyjadriť nádej, že týchto pár riadkov bude aj motívom pre ďalších rybárov ochotných, ale ešte stále váhajúcich priložiť ruku k tomuto dielu a naplniť tak tú časť definície rybárstva, ktorá hovorí o chove a ochrane pôvodných druhov rýb. Vidieť plávať vo vode rybky evidentne pochádzajúce z vlastnoručného vysadenia, ako aj pocit, že tak aspoň trochu prispejem k obnove prirodzenej populácie pstruha, je odmenou a prináša radosť, ktorá sa kúpiť nedá.

Ikry 2014 – osadenie debnenia
Rok ubehol ako voda, zima je predo dvermi a opäť nastal čas pripraviť miesto pre pstruhov - našich rodákov. V sobotu 29.11.2014 sa dvojica áut vydala na jedno z vytypovaných miest na Ľubotínke. „Záhradka“ jedného z nich bola obťažkaná dreveným debnením.

Reintrodukce pstruha

Práve osadenie debnenia, aby bolo pripravené miesto, ktoré poskytne vhodné podmienky na vyliahnutie tohoročným pstrúžikom, bolo cieľom spomenutého „konvoja“. Podobnú cestu sme teraz absolvovali už štvrtý rok. Podmienky neskorej jesene sú na túto činnosť ako stvorené. S jej príchodom zvyčajne doznejú letné, prevažne búrlivé výkyvy počasia. Prietoky v potokoch sa ustália. Dalo by sa povedať, že sú na minime. O to dôležitejší je výber miesta. Treba vybrať také miesto, kde bude dostatočný prietok vody cez uložené debnenie, a to aj pri jej prípadnom ďalšom poklese.
Povzbudení výsledkami rybárskeho prieskumu a aj preto, že bolo miesto prelovené, sme sa rozhodli dať debnenie do rovnakých miest, ako pred rokom.
Po príchode na miesto čakalo rybárov – brigádnikov niekoľko hodín práce v celkom mrazivom, sychravom počasí. Voda a chlad sú však s rybárstvom prirodzene späté. O to viac si potom človek vychutná a váži dúšok teplého čaju.

Reintrodukce pstruha

Debnenie je na svojom mieste a teraz už ostáva len počkať, kým objednané ikry dosiahnu v liahni štádium očných bodov a veriť, že v čase ich dodania bude priaznivé počasie a dostatok rúk ochotných podieľať sa na ich umiestnení do budúcich rodísk.
Rovnako ako pred rokom, aj tento rok sme sa rozhodli vysadiť časť ikier prostredníctvom WV boxov, takže každá pomoc bude vítaná.

Vysádzanie ikier 2014
Vývoj počasia v decembri 2014 bol nielen podľa meteorológov, ale aj laickým pohľadom na túto ročnú dobu nezvyčajný. Pohľad na teplomer naznačoval, že vonku je skôr október. Všetko nasvedčovalo tomu, že zima bude mať podobný vývoj, ako pred rokom.

Reintrodukce pstruha

Takéto počasie síce nie je celkom prirodzené, no činnosti, o ktorej budem písať, je prajné. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2014 sme totiž objednali ikry pstruha potočného v štádiu očných bodov.
Odo dňa, keď bolo osadené debnenie, čas plynul v očakávaní správy, že ikry v liahni dosiahli pre nás zaujímavé štádium. Od rybárov z bardejovskej organizácie sme sa dozvedeli, že WV boxy, ktoré sme im poskytli, už majú aj s násadou ikier osadené v potokoch.
Pondelok 29.12.2014, prvý pohľad z okna po prebudení ukázal, že predpoveď sa meteorológom splnila. Vrstva kašovitého snehu a pokračujúce sneženie a vietor naznačovali, že dohodnutý čas preberania ikier vo Svite budeme stíhať len tak-tak. Našťastie s ubúdajúcimi kilometrami ubúdalo aj sneženia a snehu na ceste. Po príchode do Svitu sme pomohli Paľovi Hurčalovi namerať podľa tabuliek príslušné množstvo ikier. Ikry sa ihneď balili do igelitových vriec, do ktorých bol napustený kyslík.

Reintrodukce pstruha

Ak sa pri ceste do Svitu podmienky na jazdu s ubiehajúcimi kilometrami stále zlepšovali, tak cestou späť to bolo naopak. U nás bola pravá biela zima so všetkým, čo k tomu patrí. Po príjazde na rybársku chatu v Plavči už na nás čakala partia brigádnikov, aby sa ikry čo najskôr dostali na vytypované miesta do našich potokov.

Reintrodukce pstruha

Po rozdelení ikier sa všetky skupiny rozišli na určené miesta. Napriek tomu, že deň už pokročil, teplomer stále ukazoval záporné hodnoty. Pocit chladu znásoboval neutíchajúci vietor. Doraziť v týchto podmienkach k miestam vysadenia, pripraviť dno potoka na osadenie debničiek, nabaliť ikry do WV boxov, či do debničiek v drevenom debnení, uložiť pripravené debničky do dna a zakryť ich kameňmi dalo zaiste všetkým poriadne zabrať. No napriek čoraz červenším rukám a mrazu prenikajúcemu pod nechty sa na tvárach pracujúcich zračil úsmev.
Popoludní boli všetky ikry na svojich miestach – dostali sa tam, dalo by sa povedať, na poslednú chvíľu. Práve týmto dňom sa začala mrazivá perióda zimného počasia. Už nasledujúce ráno ortuť teplomera poklesla na -22 °C a potoky postupne uzavrel dosť hrubý ľad. Ak by sme ikry vysádzali v týchto podmienkach, bolo by to omnoho náročnejšie. Verím, že chladnejšie prostredie, v ktorom našli ikry svoj nový domov, im neublížilo, že sa dobre vyvíjali a že sa, napriek tomu, že chlad ich vývoj spomalil, už čoskoro vyliahnu. V závere chcem poďakovať všetkým, ktorí sa na vysadení podieľali, že sa nedali odradiť ani nepriazňou počasia, ani ničím iným. Aj keď takýto, v literatúre označovaný ako extenzívny chov rýb, je beh na dlhé trate, veríme, že vysádzanie pstruhov touto metódou pomôže navrátiť do našich revírov ten život, ktorí tam od nepamäti patrí.

Fotogalérie, videá a ďalšie informácie:
http://mosrzorlov.sk/index.php/aktualne-informacie/ikry

Videa ke článku:




 

Reintrodukcia Pstruha potočného vysádzaním ikier v štádiu očných bodov v MO SRZ Orlov Články


Související odkazy Související odkazy

Odkaz na související stránky Odkaz na související stránky

 

Obrázky Reintrodukcia Pstruha potočného vysádzaním ikier v štádiu očných bodov v MO SRZ Orlov Související obrázky - u tohoto článku nejsou žádné další související obrázky
 

Související články Související články - u tohoto článku není žádné další související články
 


Diskuse Diskuse - otázky a odpovědi - Reintrodukcia Pstruha potočného vysádzaním ikier v štádiu očných bodov v MO SRZ Orlov - není vložen žádný příspěvek

Vložit nový příspěvek Reintrodukcia Pstruha potočného vysádzaním ikier v štádiu očných bodov v MO SRZ Orlov
Položky označené * jsou povinné a je nutno je vyplnit.
Předmět zprávy *:
Jméno a příjmení *: Email:
Zpráva *:
Vepiště kód *: malými písmeny "lipan" - ochrana proti spamu
Chcete-li obdržet odpověď na Váš dotaz, nezapomeňte vyplnit
kolonku "Email". Vaše emailová adresa nebude nikde zveřejněna.

 

Nápověda Pozn: Uvedené texty se mohou změnit bez výslovného upozornění. Obrázky mají pouze informativní charakter.


Témata
Články

Projekty

Návody

Ke stažení

Informace

Ostatní

Ryby
Lipan podhorní
Pstruh potoční
Karas obecný


Fotogalerie
Fotogalerie
>> Fotogalerie zde <<

Počasí

Podpořte nás!
Podpořte nás i malou částkou na účet Fio Banka 2200750710/2010.

Dejte o nás vědět svým přátelům, partnerům i dalším organizacím. Podpořit nás můžete také umístěním textového odkazu na naše stránky či loga na Vaše webové stránky!

Logo je možné stáhnout a umístit kdekoliv na Vašich stránkách manuálně (s hypertextovým odkazem - proklikem na stránky www.zachranme-lipana.cz) nebo vložit modrý HTML skript do zdrojového kódu Vašeho webu.

Děkujeme Vám!
Logo spolku Zachraňme lipana a pstruha potočního z.s.
<a href="http://www.zachranme-lipana.cz" target="_blank"><img src="http://www.zachranme-lipana.cz/images/logo.jpg" alt="Logo spolku" title="Logo spolku" width="136" height="150"></a>

Novinky
Schůze spolku 2018
Schůze spolku Zachraňme lipana a pstruha potočního z.s. se bude konat v sobotu 30.6. od 16 hodin v Penzionu Zvonička v Horním Maršově-Dolní L Schůze spolku 2018

Obnova populace pstruha potočního v pramenné části toku Líčné
1. část: Chovnou část Líčné, která začíná od soutoku s Lampertickým potokem, kromě hlavního toku, tvoří 5 menších přítoků. Celé Obnova populace pstruha potočního v pramenné části toku Líčné

Dětské rybářské závody
V neděli 28.5 v rámci oslav Mezinárodního dne dětí uspořádal spolek Zachraňme lipana a pstruha potočního dětské rybářské závody na ry Dětské rybářské závody

Rybářské závody
Od soboty 15.7. do neděle 16.7. pořádá výbor spolku na rybníčku v Bernarticích rybářské závody spojené s grilováním a večerním poseze Rybářské závody

Podpořte nás
Na příští rok připravuje spolek několik žádostí o dotace na podporu některých druhů ryb, konkrétně se jedná o KO, LI a PO. Do konce let Podpořte nás


Kontakt
Zachraňme lipana a pstruha potočního z.s.

www.zachranme-lipana.cz

Bernartice čp 244, 542 04 Bernartice u Trutnova
Telefon: 721 811 297
email: info@zachranme-lipana.cz

Účet: Fio banka 2200750710/2010


ZACHRAŇME-LIPANA.cz - spolek pro záchranu lipana a pstruha potočního